Otec roka 2017 – Mgr. PaeDr. František Namešpetra (66)

NIKDY SA NEVZDÁVAJ!

„Dovolím si prihlásiť môjho láskavého a starostlivého otca Františka,“ tak sa začína list, ktorý napísal jeho najstarší syn Marek. „Spolu s manželkou Máriou, našou milovanou a skvelou mamičkou vychovali troch synov. Náš najmladší brat Jozef, ktorého voláme Joko, sa narodil po komplikovanom pôrode a v predškolskom veku uňho diagnostikovali autistický syndróm.Celá rodina robila všetko pre to, aby Joko čo najmenej trpel. Otec, ktorý vyštudoval špeciálnu pedagogiku, ho naučil čítať, písať a spoločensky sa orientovať…“

Pán František učil svojho syna doma a história sa tak opakovala. Aj on ako dieťa so sluchovým postihnutím sa učil doma a do školy chodil len na skúšky. Takto zvládol základnú aj strednú školu. Vybral si zdravotnícku, pretože mal pochopenie a empatiu k ľuďom, „obdareným“ zdravotným z nevýhodnení ma chcel sa imvenovať. V nemocnici sa zoznámil so svojou manželkou, diplomovanou sestrou. Celé roky po narodení najmladšieho syna pracovali na zmeny a striedali sa, aby vždy jeden z rodičov bol s ním doma. Pán František, ktorý neskôr vyštudoval špeciálnu pedagogiku, syna aj učil ako domáci učiteľ.Neskôr vyučoval na strednej zdravotníckej škole.

Joko celkom dobre prospieval. „Keď mal devätnásť rokov, po ťažkej chorobe a niekoľkých operáciách došlo k poškodeniu mozgu, následne prestal rozprávať a stratil zrak. Už viac ako deväť rokov nerozpráva a žije v praktickej slepote, popri tom má iné závažné ochorenia,“ píše Marek. Jeho brat vyžaduje dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť, ktorú mu poskytujú obaja rodičia. Nočné služby pri ňom máva spravidla otec.

Joko chodí spávať o jedenástej a o dve hodiny sa budí zmáčaný od potu. Vtedy sa začína nočná služba pána Františka. Syna treba prezliecť a kompletne prevliecť aj posteľ. Toto sa opakuje trikrát za noc. Cez deň potom treba všetku bielizeň oprať. Pán František to robí ručne, pretože z množstva ťažkej posteľnej bielizne už „odišla“ práčka.Čo cez deň uschne, večer vyžehlí. Počas dňa číta otec synovi rozprávky či krátke poviedky, naladímu v rádiu program, ktorý ho veľmi nerozruší. A pred spaním, keď urobia večernú hygienu, príde na rad aj večerná pesnička. „Joko rozprávať nevie, ale počuje a ako malého som ho naučil hrať na píšťalke. Ja spievam, on hrá…“ „Môj otec mi hovorieval: Ferko, keď ti bude ťažko, nikdy sa nevzdávaj,“ spomína pán František.

No keď sa od lekára dozvedel, že jeho syn už nikdy nebude vidieť, jeho organizmus zareagoval: prišla cievna mozgová príhoda, neskôr tri operačné zákroky na srdci… No nevzdáva sa. Keď mu Marek oznámil, že ho nominuje na titul Otec roka, povedal si, že mu nejde o vlastnú sebaprezentáciu, ale o to, aby ukázal iným ľuďom, že ani v najťažších chvíľach sa nemajú vzdávať.

Hlasujte vo formáte OR 5 na číslo 7507, alebo cez formulár na stránke HLASOVANIE